Aj keď je asi každému jasné, že na psychu sa nechodí kvôli peniazom a ktovieakému uplatneniu, nejaké by predsa len byť malo. To znamená, že keď niečo vyštudujem, budem sa tým aj živiť. Aká je však šanca, že sa tak stane? Tí prezieravejší a zodpovednejší z vás už iste kalkulujú. Hlúpe tetky, ktoré trepú nezmysly o tom, ako raz budeme potrebovať veľa psychológov, lebo z tej dnešnej doby zanedlho všetci ostanú na hlavu, nepočúvajte. Podľa riadnej štatistiky síce percento nezamestnaných absolventov psychológie nie je až tak vysoké, no je to len vďaka tomu, že tam počítali s bakalárskymi absolventmi, ktorí študujú ďalej a preto nie sú vedení ako nezamestnaní. Takisto neberie do úvahy tých, ktorí sa zamestnali, ale nie v obore. Napríklad jednu absolventku, moju známu z vyššieho ročníka, ktorá sa aj so svojim Mgr. titulom a diplomom zamestnala vo výčape, kde si z nej chlapi - hoci bez maturity, ale zarábajúci viac než ona - uťahujú a prezývajú ju „p*čka psychologička“ (dúfam že toto nečíta). Tá tiež, keďže nie je evidovaná na úrade práce (vďaka super fleku, ktorý chytila), nefiguruje v najnovšej štatistike ako nezamestnaná.
Ak chcete reálnejšie údaje, z Univerzity Komenského v BA (čo je jedna z tých lepších) pracuje v obore, čo sa psychológie týka, zhruba tretina absolventov. Ako je to s absolventmi iných katedier, si radšej ani nechcem predstaviť. Na západe SR je to takmer beznádejné, na východe ešte zopár miest je. Ak aj čosi nájdete, ujdú sa väčšinou len poradne. Dostať sa do zdravotníctva je skoro nemožné. S psychológiou práce je to ešte horšie.
Ďalšia vec, dosť dôležitá je, že v psychológií si bez postgraduálneho vzdelávania ani neškrtnete. Ekonómovia, medici, informatici, učitelia – tí všetci majú v rukách niečo použiteľné, čím sa môžu živiť, už po škole. Vy počítajte s nutnosťou všelijakých terapeutických výcvikov, kurzov a špecializačných skúšok a atestácií, ktoré sú záležitosťou desať až státisícov (ospravedlňujem sa že ešte rozmýšľam v korunách) a trvajú roky. Bez toho nemôžete pomaly nič, samotný diplom sa nepočíta. Platiť si ich budete samozrejme zo svojej almužničky (na plat priemerný a vyšší zabudnite).
Čo môže za tento biedny stav? Zoberme si, že v ČR sú 4 katedry psychológie na cca 10 mil. obyvateľov a začínajú ich tam mať nadbytok. U nás je to 9 katedier na 2 krát menej obyvateľov. Kam sa chcú toľkí strčiť? To neviem, ale viem, kam sa asi môžu strčiť. Čoho je veľa, o to sa nikto netrhá. Záujemcovia o štúdium psychológie chcú „pomáhať ľuďom.“ Ako im chcete pomáhať? Tak že budete nezamestnaní a budú sa vám skladať na dávky? Alebo že sa vám budú zo svojich daní skladať na vzdelanie a vy nakoniec budete nútení robiť niečo iné, než ste vyštudovali? Pozrite sa na to tak, že je kopec iných profesií, ktoré takisto pomáhajú. Prakticky každá profesia je dôležitá a nejakým spôsobom pomáha, a väčšina omnoho viac, než psychológia, aj keď nepriamo.
Ďalej by chceli študovať niečo, čo ich baví. Áno, psychológia je zaujímavá. Má tak široký záber, že si tam na svoje príde skoro každý - od špekulatívne a básnicky založených ľudí, čo majú radi „humanitné pavedy“ (niektoré sociálno-psychologické teórie, humanistické smery, Frankl, Fromm a pod.) až po prírodovedne založených, orientovaných exaktnejšie (neuropsychológia, kognitívna psychológia, experimentálna psychológia atď). Časom si však uvedomíte, že rovnako zaujímavé sú aj iné predmety, kde sa navyše nemusíte báť o uplatnenie.
Niektorí si možno myslia, že sa naučia druhým „čítať myšlienky“ alebo že vyriešia vlastné problémy. To je samozrejme hlúposť, aj keď je pravda že, štúdium psychológie vám mnoho dá. Napriek tomu však starší študenti, uvedomujúc si že skončili ako špatne hodený disk, takmer jednohlasne tvrdia, že druhý krát by do toho nešli. (I keď to priznajú len „ingroup“ medzi sebou a pred „cudzími“ sa budú radšej hrdiť).
Ak má drahý čitateľ blízkych, ktorí sú dychtiví študovať tak úžasný a perspektívny obor, urobí dobrý skutok, ak ich na tento článok odkáže. Nech sa každý kto toto číta rozhodne ako chce, ale po krátkom poučení už aspoň vie, do čoho ide. Je lepšie sa o podobných veciach dočítať hoc aj na sprostom blogu, ako počúvať to počas štúdia, keď sú kocky už hodené.
